Svety
Séria troch fotografických koláží Svety poukazuje na rôznorodosť neživej prírody v našej bezprostrednej blízkosti, ktorú si bežný človek mnohokrát neuvedomuje, ako aj jej prepojenia vytvárajúce samostatné celky – svety. Koláže sú tvorené z fotografií hornín, minerálov a fosílií najmä zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, zväčša nájdené autorkou. Snahou abstraktných diel je prepojiť vedu a umenie a povzbudiť diváka k skúmaniu štruktúr a hlbšiemu zamysleniu.
Viac informácií čoskoro.
Odpočítavanie
Séria Odpočítavanie približuje tému konca sveta, ako ho poznáme. V hlavnej úlohe človek, katalyzátor klimatickej zmeny, je upravený do formy odpočtu. Tak, ako možno morbídne postupne ubúdajú jednotlivé časti tela, presne tak bude na Zemi ubúdať život. Už sa nemusíme baviť o tom, či to tak bude, ale kedy nastane náš koniec. Téma klimatickej zmeny a ochrany prírody je pre mňa obzvlášť dôležitá. Zmeny v prírode sledujem odmalička, práce o klimatickej zmene som písala ešte na základnej škole, neskôr som sa začala venovať Téma klimatickej zmeny, prírody a jej ochrany je pre mňa obzvlášť dôležitá a dominuje mnohých mojich sériách.
Čo sa to s tým dnešným svetom deje? (úvaha, 2010)
Globálne otepľovanie, záplavy, zemetrasenia. Toto sú len tri príklady z mnohých ďalších, čo sa dejú každý deň vo svete. Povedali by ste, že za to môže príroda, ale je to skutočne tak? Nie, nie je to jej vina. Za to, čo sa deje, môžeme len my sami.
V minulosti bol človek len jeden zo živočíchov, ktoré obývali našu planétu. Hovorí sa, že za dlhé roky sa naučil vzpriamene chodiť, rozprávať a inteligentne myslieť. Ja si tou inteligenciou až taká istá nie som.
Aby sme prežili, potrebujeme dýchať čistý vzduch, piť čistú vodu a jesť zdravé potraviny. To všetko nám ponúka príroda a naša úloha je jednoduchá. Máme si to vziať a ďalej sa o ňu s rešpektom starať. Rešpekt je však niečo, čo nám chýba. Namiesto toho je arogancia v ľudskom správaní na dennom poriadku. Vzduch je presýtený haldami smogu z našich áut, rieky plné odpadkov, potraviny umelo vypestované, viac naplnené chemikáliami ako vitamínmi. Rúbeme lesy, pretože nám je zima, pričom by sme mohli využívať napríklad slnečnú energiu. Neuvedomuje si, že práve lesy sú to, čo nás drží pri živote. Sú to pľúca zeme, vytvárajú pre nás tak veľmi dôležitý kyslík. Zatvárame pred tým oči, tvárime sa, že sa nič nedeje, no to je to isté, ako keby nám to bolo jedno.
Už od nepamäti zvádzame bratovražedné vojny. Za ten čas, čo som na svete, som prišla len na jediný dôvod, ktorý by bol adekvátny odpovedi na otázku, na čo sú vojny vlastne dobré. Vojny by nás mali naučiť, aké vzácne je žiť v mieri. Ak sa začne ďalšia vojna, znamená to, že predošlá nás nič nenaučila, že životy, ktoré v nej vyhasli, boli zbytočné. Nám je to jedno a bojujeme ďalej, možno nie vo veľkých vojnách, ale stále je to bez dôvodu a bez výsledkov.
Televízia a jej výber programov tiež nie je práve ideálny. Filmy pre dospelých, ktoré sa vysielajú v čase, kedy sú dostupné aj pre malé deti, nezmyselné reality show alebo programy o ľuďoch s nízkym IQ. Chápem, prečo sa to vysiela – majú vysokú sledovanosť a tak nemajú dôvod zrušiť to. Nedokážem však porozumieť, prečo práve takéto veci ľudí zaujímajú a čo je na tom také výnimočné. Je to skôr urážka osoby ako kultúrne vyžitie.
Peniaze… Toto slovo je počuť na každom kroku. Bez nich by sme nemali strechu nad hlavou, nenajedli by sme sa. Dnes hýbu svetom, ale to neznamená, že musia hýbať našimi charaktermi. Denne stretávam ľudí, ktorí sa ženú za pachom peňazí a sú ochotní obetovať aj svoje zdravie či rodinu za pár papierov. Je mi zle z toho, ako si nedokážu vážiť skutočné hodnoty. Myslia si, že budú vďaka nim šťastní, opak však býva pravdou.
Ak sa toto správanie radí pod slovo „inteligencia“, tak by sa asi mala zmeniť jeho definícia, pretože „duševná vyspelosť charakterizovaná chápavosťou a súdnosťou, rozumové nadanie“, ako tvrdí Krátky slovník slovenského jazyka, to rozhodne nie je. Ale keď sme sa už tak pekne naučili frázu s rozprávaním, vzpriamenou chôdzou a inteligenciou, tak by bolo hádam jednoduchšie a prospešnejšie naladiť myslenie ľudí na tú správnu vlnu. Svet bez vojen, všade navôkol zelená príroda, úsmev a pohoda. Je to viac reálne, ako sa zdá. Stačí chcieť.
3ptych
Séria 3ptych skúma potrebu využitia technológií, hlavne Photoshopu a programov na úpravu fotografií. Pri tvorbe som sa snažila vytvoriť riešenia na dosiahnutie požadovaného výsledku a hľadať odpoveď na to, či je možné v súčasnosti dosiahnuť kvalitnú, zaujímavú a kreatívnu fotografiu bez použitia rýchlych úprav. Séria bola dokončená v roku 2018, avšak nadčasovosť témy sa potvrdzuje aj v súčasnosti, kedy sa s otázkou budúcnosti fotografie a umenia stretávame v súvislosti s rozvíjajúcou sa umelou inteligenciou. Prvá čiernobiela fotografia je vytvorená s použitím čiernobieleho filtra priamo vo fotoaparáte a skla zamazaného blatom. Druhá fotografia zachytáva rovnaké miesto bez použitia akejkoľvek úpravy vo svojej prirodzenej podobe. Tretia fotografia bola najprv vytlačená, potom dokreslená suchým pastelom s cieľom viac oživiť prírodu a následne opäť naskenovaná a pozadie ponechané v štruktúre papiera.
Viac informácií čoskoro.
Guy Bourdin
Séria inšpirovaná fotografom Guyom Bourdinom, ktorý svojou tvorbou znepokojil svet a zmenil módnu fotografiu, v ktorej nehralo hlavnú úlohu oblečenie či topánky produkt, ale príbeh, často záhadný či znepokojujúci. Charakteristickými črtami jeho fotografií bola farebnosť a kontrast, provokatívnosť, surrealizmus a voyerizmus. Moja séria fotografií inšpirovaná Guyom Bourdinom s rovnomenným názvom sa snaží zachytiť základné prvky jeho tvorby s cieľom neupustiť od vlastného fotografického rukopisu a pridávam doň plochosť a nádych východnej Európy.
Viac informácií čoskoro.
Minulosť
Séria Minulosť vznikla ako pripomienka toho, ako veľmi sa zameriavame na naše minulé spomienky či minulé ja bez toho, aby sme žili v prítomnosti. V hlavnej úlohe človek uväznený v sebe, spomínajúci a zaseknutý vo svete ani nie čiernobielom, ani nie farebnom. Človek, ktorý je síce dominantou obrazu, ale vlastne nie je dôležitý a je až druhoradým motívom po emócii a kompozícii fotografie. Človek zbytočný.
Človek stratený
Stojíš na hrane
Strhané telo tvojej duše balansuje
Z očí srší strnulosť
Pred tebou budúcnosť
Za tebou minulosť
Ty stojíš
Smútiš
Čas plynie
Prázdnotu vypĺňaš úsmevom
Neúspešne
V mysli vidíš ľudí jasne
Pred očami sa ti mihajú len duchovia
Minulosť ťa poklepká po pleci
A ty sa ohliadaš a padáš
Bojíš sa
Čas plynie
Kričíš so zavretými ústami
Nevnímajúc okolie opúšťaš svoj rozum
A trháš svoju dušu
Dobrovoľne
Padáš ešte hlbšie
Nedobrovoľne
Prázdnota
Čas plynie
Degeneration gap
Séria Degeneration gap mapuje spoločné znaky aj rozdiely v generáciách, ktoré sú skrytým rozkolom spoločnosti. Prečo si staršia generácia zvykne myslieť, že mladšia je vždy lenivejšia a horšia? Snaží sa nová generácia viac pracovať so svojimi emóciami, skúmať svoju sebahodnotu? Je tým pádom viac uväznená vo svojej hlave ako v realite? Kladú sa na ňu vo svete konzumerizmu, rýchleho životného štýlu a dopamínu väčšie nároky? Alebo je, naopak, otupená sociálnymi sieťami a stratou kontaktu? Príde nová generácia detí zo sociálnych sietí, digitálneho sveta plného AI, ktorá bude tak otupená, že započne epochu dystópie ľudstva?
Viac informácií čoskoro.
Potrebné zbytočnosti
Pero, vidlička, kľúč, pinzeta, toaletný papier. Obyčajné veci, ktoré stoja euro a je ich na svete požehnane. Ako sa však cítiš, keď stratíš kľúče? A teraz si predstav, že zrazu zmiznú z celej planéty všetky kľúče. Nemáš sa ako dostať domov, čo urobíš? Zavoláš zámočníka, ten dvere otvorí, prípadne ich nejako vypáčiš. Čo potom? Kúpiš si zámok na dvere s retiazkou, ak sa k nejakej dostaneš, lebo všetky sú už vykúpené, ľudia panikária, ale takto zamkneš len zvnútra. Ako zamkneš zvonku? A ako zamykali ľudia dvere v minulosti? Zamykali ich vôbec? Čo ak by všetky „obyčajné“ a „jednoduché“ vynálezy zmizli zo sveta, hoci len na 1 týždeň? Séria Potrebné zbytočnosti poukazuje na ľudskú vlastnosť brať veci (nech sú akokoľvek malé či lacné), ktoré máme dlhé roky v živote ako samozrejmosť. Ak by sme však ak by sme o nich prišli, život by bol pre nás o niečo náročnejší. Čo všetko takto berieme za samozrejmosť?
Lečo
Idem, idem, neviem prečo
Pomaly kráčam kúpiť lečo
Idem, idem, kam? To neviem
Dumám, že ho celé nezjem
Idem, idem, vidím zástup
Vedľa niekto dáva nástup
Idem, idem, som na rade
A mám po celej paráde
Idem, idem, už ma mrazí
Blížim sa k predavačke bez peňazí
Idem, idem, v hlave mátam
Vo vrecku si centy rátam
Idem, idem, zrýchľujem krok
Domov to mám len na skok
Idem, idem, kráčam späť
Po nejakých eur päť
Idem, idem s peniazmi v ruke
Potichu, vo vlastnej muke
Idem, idem, neviem prečo
Pomaly kráčam kúpiť lečo
Cítim to psycho
Séria Cítim to psycho je zameraná na hru s dlhou uzávierkou a vytvorenie dojmu snímok zachytených na kameru v horore. Všetko je dvojtvárne. Aj krásny, pokojný a zelený les sa môže zmeniť na niečo tajomné, desivé a nepríjemné. Aj ten najmilší človek môže byť psychopat – možno preto je najmilší.
OXYMORON
Vyrovnaný zmätok
Šťastný smútok
Na perách úsmev
V očiach útok
Horúčava vonku
Vo vnútri chlad
Žalúdok plný
No v srdci hlad
Bohaté stromy
Chudobný peň
Prebdené noci
Prespatý deň
Vítaní mnoho
Priateľov niet
Dokonalý vesmír
Zvrátený svet
Depresia
Vraví sa, že umelci vkladajú emócie do svojich diel zväčša v nesúlade s realitou, a teda keď sú šťastní, ich diela sú mnohokrát negatívne a naopak. Séria depresia vznikla paradoxne v jednom z mojich najšťastnejších období v živote. Až počas neho, keď som bola zároveň dospelá, som dokázala mať dostatočný priestor v mysli na to, aby som sa pokúsila pochopiť ľudí s depresiou, ktorých som mala vo svojom živote. Hoci som ju sama nikdy nezažila, jej opisy som vnímala intenzívne sa pokúsila som sa ich pretaviť do séria, ktorá sa snaží jednoduchou a vizuálne jasnou formou ukázať, ako môže táto choroba vyzerať. Od momentu, ako sa nenápadne zrodí v mozgu, postupne sa vkráda do jednotlivých častí, obráti vnímanie sveta a emócií naruby až po snahu zistiť, čo sa vlastne s človekom deje, v lepšom prípade depresiu vyliečiť, v reálnejšom ju znížiť jej príznaky.
Viac informácií čoskoro.